Demokratické hlasovanie, v ktorom voliči disponujú dvomi hlasmi – jedným pre konkrétnych kandidátov a druhým pre politické strany – sa významne rozšírilo do mnohých stabilných, ale aj demokratizujúcich sa zriadení na začiatku 90. rokov minulého storočia.
Cieľom tohto typu volebných systémov, nazývaných zmiešané, je rozšíriť možnosti demokratickej voľby u voličov, a zároveň upraviť podmienky pre fungovanie politických strán tak, aby boli pre mladú, ale aj stabilnú demokraciu čo najprospešnejšie. Prepočítavanie hlasov vnútri zmiešaných systémov je ale veľmi zložité, a pokiaľ ho voliči nepochopia, môže vyústiť až do klesajúcej legitimity celého demokratického zriadenia. Práve predkladaná práca na prípade Litvy a Nového Zélandu skúma typické tendencie a trendy v správaní voličov, ale aj politických strán a sleduje, či je používanie zmiešaných volebných systémov skutočne schopné podporovať demokratické fungovanie a napĺňať optimistické očakávania. Navyše práca, vďaka výberu značne rozdielnych prípadov, ponúka podnety pre skúmanie ďalších krajín využívajúcich zmiešané volebné systémy s typicky vysokou kvalitou demokracie ako Nemecko, v procese demokratickej konsolidácie ako Gruzínsko, ale aj medzi nimi stojace ako Maďarsko a mnohé ďalšie.