Román Daniela Wallacea Veľká ryba (1998) je príbehom Edwarda Blooma, notorického rozprávača a vtipkára, ktorý nedokáže hovoriť pravdu a každú svoju skúsenosť či zážitok zveličí a prikrášli do fantastických rozmerov. Edwardov syn ho opisuje ako „Santa Klausa skríženého s veľkonočným zajačikom – obaja sú veľmi smiešni a rovnako tak aj neskutoční“. To, čo sa pred čitateľmi odvíja ako neuveriteľný príbeh s komickými prvkami, je výsledkom Wallaceovho rozprávačského majstrovstva parodujúceho antické mýty a predovšetkým mýtus, že všetci Južania sú v rozprávaní neprekonateľní. Veľká ryba je veselou knihou o vážnej téme, z úzadia sa neustále ozýva ústredný vzťah medzi synom a otcom, ktorých nanovo spája predzvesť otcovej smrti.