Kniha v preklade Jána Litváka vychádza vo vydavateľstve Artforum v týždeň 110. výročia narodenia skladateľa. Kto chce počuť, počuje/všetko som vyjadril hudbou. Dmitrij Šostakovič 1906-1975
V máji roku 1937 stojí pred výťahom v jednom z leningradských obytných blokov muž s kufríkom, pripravený opustiť a tým aj ochrániť svoju rodinu. Takto začína britský spisovateľ Julian Barnes svoju najnovšiu knihu Sum času/The Noise of Time, ktorej hlavným hrdinom je Šostakovič. Román Šum času je poctou anglického spisovateľa a novinára Juliana Barnesa hudobnému géniovi, konformistovi, hračke v rukách moci a tiež sugestívnym popisom praktík, aké sovietska moc využívala počas najtvrdších rokov kultu osobnosti aj chruščovovského odmäku. Ruský hudobný skladateľ Dmitrij Dmitrijevič Šostakovič (1906 – 1975), svetoznámy a oceňovaný a zároveň zakazovaný a zatracovaný. Stalinov chránenec, skladateľ, ktorý úspešne reprezentoval totalitnú moc v zahraničí a ktorého tá istá moc trýznila a označovala za nepriateľa ľudu. Šostakovič je ústrednou postavou knihy, ktorá si nenárokuje byť biografiou, ale plnohodnotným románom a ktorá krátko po vydaní vyvolala rozporuplné reakcie medzi muzikológmi a obdivovateľmi Šostakoviča.
O autorovi: Julian Barnes je anglický spisovateľ, ktorého dielo býva radené k postmodernej literatúre, po absolvovaní Oxfordskej univerzity pôsobil ako lexikograf pre Oxford English Dictionary, ako kritik a literárny editor v médiách. Je autorom jedenástich románov ( Metroland, Flaubertov papagáj, Dejiny sveta v 10 a 1/2 kapitolách, Keď ma ešte nepoznala či Arthur & George (posledné dve menované vyšli aj v slovenskom preklade)); a troch zbierok poviedok (Prejsť cez kanál La Manche, Citrónový stôl a Pulz). Knižne mu vyšli aj novinárske články v zbierkach Listy z Londýna, Niečo na preclenie a Puntičkár v kuchyni. Julian Barnes sa teší veľkému rešpektu nielen na britských ostrovoch, ale aj v mnohých ďalších krajinách ako autor, ktorý sa zaoberá témami histórie, reality, lásky, pravdy. Jeho diela boli preložené do viac ako tridsiatich jazykov a priniesli mu aj mnohé významné ocenenia - v roku 2011 získal Cenu Davida Cohena za literatúru a za román Pocit konca prestížnu Man Bookerovu cenu.
O prekladateľovi: Ján Litvák sa narodil 26. augusta 1965 v Bratislave na Šulekovej ulici. Je básnikom, prekladateľom, jazykovým redaktorom, šéfredaktorom magazínu Doma v záhrade. Napísal desať kníh beletrie, mestské a vidiecke texty indické, mikropríbehy o ľuďoch, záhradnej flóre aj drobnej faune: Bratislavské upanišády (2007), Básne prané v studenej vode (2010), Oranžová tráva (2012), List v perzštine (2013). Preložil básne Arthura Rimbauda, Velemira Chlebnikova, Rabíndranátha Thákura, Williama Blakea. Pre deti preložil knihu Pavla Šruta Párožrúti. Popri redakčnej práci, príprave kníh, novín a časopisov do tlače sa venuje ovocinárstvu, vrúbľovaniu, objavovaniu, zachovávaniu a rozširovaniu vzácnych odrôd kultúrnych plodín v krajine. Žije v Bratislave.