V septembri 2016 bola podaná žiadosť o otvorenie procesu blahorečenia Stanislavy Ernstovej (1891–1968). Ide o slovenskú uršulínku, ktorá zomrela na Bílé Vodě (na severnej Morave) v povesti svätosti. Celý život zasvätila túžbam Ježišovho Srdca: jeho veľkňazstvu. Po vyslovení večných sľubov bola vychovávateľkou v učiteľskom ústave v Trnave. Prechádzala skrze neľahké „pozície“ rehoľných predstavených: novicmajsterka, predstavená konventu, provinciálka. V roku 1950 ju zastihlo povestné zabratie rehoľníkov. Prešla si tiež niekoľkými internačnými tábormi. Od roku 1956 žila s myšlienkou na založenie duchovného spoločenstva, ktoré by sa usilovalo o väčšiu úctu a lásku ku Kristovi Veľkňazovi a k jeho Srdcu. Z jej odkazu doteraz čerpáme výživné podnety.
ALOIS NEBEL 
| 
