Kniha vyšla pri príležitosti udelenia ceny Nadace Dagmar a Václava Havlových VIZE 97. Žánrovo pestrá kniha slovenského sociológa a spisovateľa Martina Bútoru obsahuje texty od roku 1968 až po rok 2019. Teoretický záber sa prelína so skúsenosťami z jednotlivých oblastí, kde autor pôsobil: za uplynulé polstoročie sa pohyboval v akademickom svete, ale aj vo sfére politiky, diplomacie či v prostredí občianskeho aktivizmu. Napísal sociologické monografie o alkoholizme a svojpomoci – a týmto témam sa dlhé roky venoval aj v praxi. Bol spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu, slovenským veľvyslancom vo Washingtone i poradcom prezidentov Václava Havla a Andreja Kisku – a zahraničnou politikou i demokraciou sa zaoberal v početných publikáciách a štúdiách. Založil bratislavský Inštitút pre verejné otázky – a venoval sa výskumu občianskej spoločnosti. Jednotlivé kapitoly približujú charakter rôznych domov, v akých sa spoločnosť v Československu a na Slovensku ocitla – ich pôvod, ich étos, ich vôňu, či naopak mrazivú atmosféru, akú vyžarovali. Publikácia sa venuje vľúdnejším domovom pre dôstojnejší život, ale aj „domovom“ nanúteným zvonka, no formovaným aj s domácim, neraz horlivým pričinením. Príťažlivým jazykom tiež zachytáva obzory niekoľkých domovov či priestorov ľudí spriaznených voľbou, od slovenských ochranárov až po „pozitívnych deviantov“, ktorí prispeli k priaznivým spoločenským zmenám.
ALOIS NEBEL 
| 
